História tureckých lámp siaha až do 13. storočia, kedy Turci migrovali zo Strednej Ázie do anatolskej oblasti a začali zakladať vlastnú civilizáciu. V tomto procese boli ovplyvnení okolitými kultúrami ako Byzancia, Perzia a Arábia a vytvorili umelecký štýl, ktorý spájal islam a turecké národné charakteristiky. Turecké osvetlenie je jedným z predstaviteľov tohto štýlu, ktorý odráža lásku tureckých ľudí k svetlu a farbám, ako aj ich úctu a ocenenie života a prírody.
Spočiatku sa turecké lampy používali hlavne ako osvetľovacie nástroje v náboženských a politických miestach, ako sú mešity a kráľovské paláce. Neskôr sa postupne rozšírili medzi ľudí a stali sa povinnou výzdobou domácnosti. V Turecku má každý dom aspoň jednu tureckú lampu, ktorá je nielen praktickým predmetom, ale aj symbolom šťastia a šťastia. Počas festivalov alebo špeciálnych príležitostí ľudia zapaľujú turecké lampáše, aby sa modlili za Božiu ochranu a požehnanie.
Okrem toho pôvod tureckých lámp úzko súvisí aj s rozvojom tureckého sklárskeho priemyslu. Priemysel začal počas Seldžuckej ríše (12. storočie n. l.) a svoj vrchol dosiahol počas Osmanskej ríše, keď sa Istanbul stal centrom výroby skla. Počas tohto procesu tureckí remeselníci integrovali jedinečné umenie islamskej mozaiky do výroby sklenených lámp, vďaka čomu je toto svietidlo nielen praktické, ale má aj vyššiu umeleckú hodnotu.
Vo všeobecnosti je história tureckých lámp úzko spätá s rozvojom jej kultúry a umenia. Nie je len súčasťou života tureckého ľudu, ale aj dôležitým prejavom jeho kultúry a tradícií.
